Čo som sa naučila v časti internet

V dištančnej časti Internet sme dostali tri zadania (I1- Vyhľadávanie, I2 - Čo o nás Google vie a I3 - Google Analytics), z ktorých ssme si mali vybrať a vyriešiť jedno. Vybrala som si tému I3 - Google Analytics, aj kvôli tomu že spravujem www stránku našej školy. Pre každého autora či prevádzkovateľa internetovej stránky alebo portálu je dôležité vedieť,
koľko ľudí chodí na jeho stránku, čo si na nej pozerajú, odkiaľ sú, aké majú návyky, v ktorých časoch prichádzajú, ktoré dni v týždni uprednostňujú, ako dlho sa na stránke zdržia, či sa na stránku vracajú a mnohé ďalšie informácie.
Jeden zo spôsobov, ako tieto informácie priebežne sledovať, je použiť nástroj firmy Google: Google Analytics. Tento program je schopný dlhodobo sledovať informácie o návštevníkoch zadanej stránky, ukladá ich do svojej databázy. Na ich základe vypočítava rôzne štatistiky a poskytuje analýzy v textovej aj grafickej podobe. Používanie tohto programu je bezplatné. Jeho používateľ sa však vzdáva časti svojej nezávislosti, pretože poskytuje informácie o používaní svojej stránky firme Google.
Použila som postup z učebného textu zverejneného na portáli DVUI

Možnosťami využitia slobodného a otvoreného softvéru

Otvorený a slobodný softvér

V prvopočiatkoch výpočtovej techniky sa softvér nepovažoval za tovar, bol len doplnkom hardvéru. Používatelia počítačov vtedy boli aj programátormi a programy si mohli sami kompilovať, upravovať a dokonca aj vymieňať. Podľa dnešných kritérií by sme takýto softvér nazvali slobodným. Tento pojem však vznikol až neskôr, keď sa softvér stal tovarom a jeho používanie začali dodávatelia upravovať licenč­nými zmluvami. Podstatou takýchto komerč­ných licenčných zmlúv býva najmä zákaz ďalšieho šírenia a obmedzenie prístupu k zdrojovému kódu prog­ramu, a tak aj znemožnenie jeho úpravy. Použí­vateľ takéhoto komerčného softvéru je závislý od dodáva­teľa – v prípade problémov alebo po­treby úprav je na neho odkázaný a je len vecou vôle dodávateľa, akú funkcionalitu v programe poskytne a či používa­teľovým potrebám vyhovie.

Tento, pre používateľov nepriaznivý stav, však nie všetci akceptovali. Jeden z nich, Richard M. Stallman si uvedomil [5], že práve licenčná zmluva, ktorá je nástrojom na obmedzovanie práv používate­ľov, môže byť aj nástrojom na ich ochranu. Vytvoril nový typ licencie, General Public License (GPL), ktorá je opakom komerčných licencií: namiesto ochrany záujmov dodávateľa ochraňuje práva použí­vateľa. R. M. Stallman tým formuloval princípy tzv. slobodného softvéru, ktoré spočívajú v štyroch právach:

1. právo na použitie programu na akýkoľvek účel,
2. právo študovať ako program pracuje,
3. právo na ďalšie šírenie programu,
4. právo na úpravu programu podľa svojich potrieb a na šíre­nie upravenej verzie programu.

Zdá sa, že so slobodným soft­vérom možno robiť čokoľvek. Nie je tomu tak. Nato, aby tieto slobody mohli byť v plnej miere naozaj využi­teľné, GPL ich zakazuje obmedzovať. To znamená, že všetky ďalšie verzie programu s licenciou GPL, ako aj všetky od neho odvodené programy, musia mať licenciu GPL.

V horeuvedených podmienkach sa nehovorí nič o cene alebo komerčnom využití slobodného softvé­ru. Tu nie sú žiadne obmedzenia, slobodný softvér sa môže rozdávať zdarma, ale môže sa aj predávať. Samozrejme, práva 1. – 4. však musia byť zaručené. V prípade predaja je teda zrejmé, že nepôjde o klasický predaj softvéru, ale že skôr pôjde o služby s ním súvisiace. Takto vznikli viaceré obchodné modely, ktoré napríklad vychádzajú zo zostavovania kolekcií otvoreného softvéru – tzv. distribúcií (Red Hat, Mandrake, Ubuntu) alebo spočívajú v poskyto­vaní dodatočných služieb (IBM).

Licencia GPL nie je jedinou, ktorá vychádza z práv 1 – 4. Ostatné však netrvajú na podmienke ich prenosu na odvodený produkt, ktorý sa tak môže stať súčasťou programu dodávaného s komerčnou licenciou. Tieto programy nazývame otvorené (lebo je otvorený ich zdrojový kód). Ich príkladom je jad­ro Darwin operačného systému MAC OS X, ktoré je odvodené od otvoreného operačného systému FreeBSD. Otvorený a slobodný softvér sa často spájajú do jednej kategórie FOSS – Free and Open Source Software).

FOSS a školy

Otvorený a slobodný softvér má vďaka svojim vlastnostiam všetky podmienky na úspešné využitie v školstve. Je zadarmo – ktorá škola má zvyšné prostriedky? Učitelia ho môžu voľne rozdávať svo­jim žiakom a sami ho môžu slobodne používať doma. Netreba nič objednávať, nie sú potrebné žiad­ne zmluvy – stačí si vziať a používať. Triviálnym spôsobom zabezpečuje legálnosť. Napriek tomu však komerčný softvér u nás na školách dominuje, čo zrejme má viacero príčin.

Tradícia. Najzávažnejším dôvodom tohoto stavu je zrejme tradícia. FOSS k nám prišiel ako druhý, v čase, keď sa snáď na všetkých osobných počíta­čoch používala niektorá verzia operačného systému Mic­rosoft. Ten je dnes častokrát braný ako povinná súčasť počítača – mnoho používateľov zrejme ani nevie, že by to mohlo byť inak.

Návyk. Používanie softvéru nie je vždy celkom jednodu­ché. Mnohí používatelia preto majú obavy z akýchkoľ­vek zmien, a to aj v rámci nimi používa­ného pro­stredia. Na tak závažný krok, akým je zmena operač­ného systému a všetkých programov, preto treba aj trochu odvahy a dostatočne silnú motiváciu.

Obavy z neznámeho. FOSS prináša do našej spoločnosti nový prvok – produkt, ktorý je dostupný zdarma. Zdarma obvykle nebýva nič, a tak prvotná nedôvera je prirodzenou reakciou. Autor tohto prís­pevku sa sám priznáva k svojmu prekvapeniu pri prvom kontakte so slobodným softvérom.

Mýty o Linuxe. Mnohí sú presvedčení, že Linux sa ovláda len pomocou príkazového riadka a je teda len pre špecialistov. Iným je mýtus o nedostatku softvé­ru a najmä ovládačov. Pritom Linux podporuje najširšie spek­trum zariadení zo všetkých operačných systémov. Nechceme, samozrejme, tvrdiť, že FOSS dokáže na­hradiť úplne všetko. Existujú prog­ramy, primárne určené najmä na profesionálne ap­likácie, ktoré sú dostupné len komerčne – mnohé sú však ako také dostupné ja pre Linux.

Neopodstatnené očakávania. Mnohí používatelia považujú Linux a ďalšie FOSS prostriedky za bezplatnú verziu komerčných produktov. Očakávajú, že poskytujú rovnakú funkcionalitu a identické ovláda­nie. Nie sú ochotní akceptovať odlišnosti a obetovať potrebný čas na zoznámenie sa s nimi.

Nelegálne šírenie komerčného softvéru. Je známe a vždy tomu tak bolo, že komerčný softvér sa v roz­siahlej miere šíri nelegálnymi metódami. Takto vlastne zaniká jeden z najpodstatnejších rozdielov medzi FOSS a komerčným softvérom, cena. Je tiež známe, že komerčné firmy takéto správanie tolerujú, pretože zabezpečuje rozširovanie používateľskej základne [6].

FOSS v prostredí Windows. FOSS aplikácie sú obvykle platformovo nezávislé, čo znamená, že sú rov­nako dobre použiteľné vo všetkých hlavných operač­ných systémoch. Vďaka tomu sa z pohľadu používa­teľa stierajú rozdiely medzi jednotlivými platfor­mami, pretože v každej z nich sú prístupné rovnaké nástroje. Výhodou tohto prístupu je jednoduchá do­stupnosť – stačí sa len rozhodnúť pre nový program a nainštalovať si ho. Medzi aplikácie, ktorými by sa používanie FOSS na škole takto dalo začať by sme mohli zaradiť prehliadač Firefox, kancelársky balík OpenOffice.org, publikačný program Scribus (na tvorbu školského časopisu), grafické aplikácie Gimp a Inkscape, prehrávač médií VLC alebo editor zvukových súborov Audacity.

DVUI - Ďalšie vzdelávanie učiteľov informatiky

 Vzdelávacie programy

Vzdelávanie v projekte je podľa cieľových skupín rozdelené do troch vzdelávacích programov, ktore 26. februára 2010 získali akreditáciu ako programy kontinuálneho vzdelávania.

1. Vyučovanie informatickej výchovy ako špecializačné štúdium pre učiteľov primárneho vzdelávania
   (počet priradených kreditov: 41, číslo akreditácie: 27/2010-KV)
2. Všeobecno-vzdelávací predmet informatika ako kvalifikačné štúdium pre učiteľov pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľov pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľov pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľov pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľov pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľov pre vyššie odborné vzdelávanie
   (počet priradených kreditov: 116, číslo akreditácie: 28/2010-KV)
3. Modernizácia vyučovania informatiky na základných a stredných školách ako špecializačné štúdium pre učiteľov pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľov pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľov pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľov pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľov pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľov pre vyššie odborné vzdelávanie
   (počet priradených kreditov: 47, číslo akreditácie: 29/2010-KV)

Línie

Štúdium je zamerané na štyri línie vzdelávania:

1. Digitálna gramotnosť učiteľa

Cieľom vzdelávania podľa tejto línie bude získanie či rozvoj primeranej komplexnej gramotnosti učiteľa.

2. Moderná škola

V línii Moderná škola sa účastník kurzu oboznámi s modernými teóriami poznávania a novými pohľadmi na školu ako priestor na premýšľanie, skúmanie, komunikáciu a kooperatívne učenie sa, spozná nové formy organizovania poznávacieho procesu, moderné formy motivovania a hodnotenia žiakov, alternatívne vzdelávacie systémy, a tiež úlohu digitálnych technológií v prekonávaní rôznych foriem nerovností. Súčasťou tejto línie bude aj úloha digitálnych technológií pre rozvoj vyšších poznávacích funkcií žiaka.

3. Vlastný odborový kontext informatiky a informatickej výchovy

Predstavuje vlastné jadro odbornej prípravy účastníkov vzdelávania. Obsah tejto línie bude tematicky a odborne zostavený primerane pre potreby každej cieľovej skupiny.

4. Didaktika informatiky a informatickej výchovy

Účastník sa oboznámi s cieľmi predmetu, formami, osnovami, s didaktikou práce s obrázkami a animáciami, s textom, s číslami, grafmi a údajmi, s multimédiami, zvukom, fotografiou a hudbou, s didaktikou práce s internetom, s didaktikou elementárneho programovania a riadenia digitálnych zariadení (robotov a pod.). 

Projekt je určený pre nasledovné cieľové skupiny:

1. Kvalifikovaní učitelia 1. stupňa ZŠ pracujúci na svojej škole na 100 % pracovný úväzok, ktorí budú učiť informatickú výchovu (700 učiteľov).
2. Neinformatici – kvalifikovaní učitelia rôznych predmetov na 2. stupni ZŠ, resp. na SŠ pracujúci na svojej škole na 100 % pracovný úväzok, ktorí budú učiť informatiku alebo informatickú výchovu. Po úspešnom absolvovaní 5-semestrálneho štúdia sa budú môcť učitelia prihlásiť na štátnu skúšku a rozšíriť si svoju aprobáciu o ďalší predmet – informatika (200 učiteľov).
3. Informatici – kvalifikovaní učitelia 2. stupňa ZŠ alebo SŠ s aprobáciou informatika pracujúci na svojej škole na 100 % pracovný úväzok a budú učiť informatiku (600 učiteľov).

Viac informácií na stránke projektu